Vedeli ste, že … ? Zaujímavosti o káve a kávovom svete

… kávovníky patria medzi ovocné dreviny?

Rastú v celom tropickom a subtropickom pásme, medzi obratníkmi Kozorožca a Raka, okolo celej zemegule. Kvitnú iba pár dní, krásnymi bielymi kvetmi, s intenzívnou vôňou pripomínajúcou jazmín.

Ich plody nazývame kávovníkové čerešne. V každej čerešni sú uložené dve jadrá, oproti sebe, ktoré po zbere, spracovaní a následnom pražení poznáme ako kávové zrnká. Zrelé kávovníkové čerešne sa dajú jesť,  sú sladké a veľmi chutné. Ako čerstvé plody určené na jedenie sa nepredávajú.

… plody kávovníka dozrievajú až sedem, ba i jedenásť mesiacov?

Na jednom kávovníku môžu byť súčasne kvety, nezrelé aj zrelé plody. Zrelé plody sa zbierajú postupne, približne od mája do augusta, podľa toho, ako postupne dozrievajú. Dôležitá je najmä poloha plantáže.

Farmári prichádzajú k jednému kávovníku viackrát za sezónu, aby pozbierali úrodu. Nezrelé plody majú zelenkavú farbu, ktorá sa pri dozrievaní mení postupne červenú, tmavočervenú, až takmer fialovú. Niektoré odrody majú zrelé plody žltej alebo fialovej farby.

… aj zo šupky kávovníkových čerešní sa pripravuje osviežujúci nápoj?

„Cascara“ znamená v preklade šupka a je to usušená šupka s časťou dužiny kávovníkových čerešní. Pri spracovaní úrody farmári na plantáži oddeľujú šupku a dužinu , aby získali kávovníkové zrná. Tieto mäkké časti plodov dávajú na kompost a neskôr používajú ako skvelé hnojivo. Inokedy ich sušia a predávajú ako tzv. „cascaru.“ Dá sa kúpiť aj u nás v niektorých kaviarňach a pražiarňach a zaliatím horúcou vodou sa z nej pripravuje veľmi chutný nápoj, podobný ovocnému čaju. Ale pozor!

Aj cascara obsahuje veľké množstvo kofeínu a nápoj z nej môže byť silnejší ako filtrovaná káva. Napr. v  lete môže byť vychladený nápoj z cascary, príp. s kockami ľadu, veľmi osviežujúci. V zime zahreje, keď ho horúci dochutíme pár kvapkami ovocnej liehoviny.

… kávovníky žijú až 100 rokov?

Kávovníky začínajú dávať úrodu 3-6 rokov po vysadení sadeníc, v závislosti od druhu a odrody. Do 25.-30. roku života dávajú najlepšiu úrodu, potom sa pomaly úrodnosť kávovníka a výnos z neho znižuje. Zvyčajne v tomto čase je vyklčovaný a nahradený na plantáži novým mladým kávovníkom. Najstarší zdokumentovaný kávovník má 156 rokov!

… kofeín sa nachádza vo všetkých častiach kávovníka a je jeho prirodzeným pesticídom?

Kofeín sa nachádza vo všetkých častiach kávovníka, teda v koreňoch, kmeni, konároch, listoch aj plodoch. Je to jeho prirodzený pesticíd, ktorým sa chráni pred napadnutím škodcami a plesňami. Kávovníky druhu Coffea arabica obsahujú menej kofeínu ako kávovníky druhu Coffea canephora, medzi ktoré patrí aj známy druh robusta. Pravdepodobne preto, že Canephora rastie v nižších nadmorských výškach, kde je teplejšie a vlhkejšie prostredie, potrebuje aj zvýšenú odolnosť. Kofeín sa prirodzene vyskytuje tiež v kakaových bôboch, listoch čaju mathé, semenách guarany, či ďalších plodinách.

… najmenšími spotrebiteľmi kávy sú krajiny, ktoré ju vo veľkom pestujú a vyvážajú?

Napríklad pre Brazíliu, ktorá je najväčším svetovým producentom kávy, sa udáva spotreba kávy len 2 kg ročne na jedného obyvateľa. V spotrebe kávy vedú krajiny severnej Európy, so spotrebou 12 kg kávy ročne na obyvateľa. Na Slovensku štatistiky hovoria o priemernej ročnej spotrebe približne 4 kg kávy na obyvateľa.

… niektorí farmári vôbec neochutnajú najkvalitnejšiu časť svojej vypestovanej úrody?

Najmä v chudobnejších krajinách alebo na menších farmách farmár svoju úrodu predá, aby si zabezpečil živobytie a prostriedky na ďalší chod farmy. Mnohým sa ani raz za život nepodarí vychutnať si voňavú šálku vlastnej upraženej kávy. Pre domácu spotrebu si ponechávajú zrná najnižšej kvality, ktoré sa nepodarí predať.

… jednodruhové kávy si najjednoduchšie a najlepšie vychutnáte pri príprave cez filter a zmesi (tzv. blendy) ako espresso?

Nemusí to platiť úplne na sto percent, ale istú logiku tu nájdeme. Jednodruhové odrody, ktoré kúpite ako 100% arabiky alebo 100% robustu, sú originálne svojou špecifickou chuťou. Túto získavajú najmä vďaka pôvodu (zloženie pôdy, poveternostné podmienky, poloha plantáže, spôsob zberu, spôsob spracovania) a pri príprave šálky kávy cez filter (bez použitia vysokého tlaku a teploty v kávovare) sa zachovajú. Naopak zmesi káv prinášajú vyváženosť a komplexnosť chutí, ktoré sa zachovanú aj pri príprave napr. v mokka kanvičke, tureckej džezve, domácom alebo profesionálnom espresso stroji.

… pražením sa kofeín z kávových zŕn neodstráni?

Kofeín je žiaruvzdorná molekula. Hoci praženie kávy prebieha pri veľmi vysokých teplotách, až vyše 220*C, obsah kofeínu sa nemení. Svetlo aj tmavo pražená káva z tej istej úrody má vždy obsah kofeínu rovnaký. Tmavšie pražená káva má však plnšie telo a intenzívnejšiu chuť. Dokonca aj tzv. bezkofeínová káva obsahuje malé stopové percento kofeínu. Bezkofeínové kávovníky v prírode neexistujú. Bezkofeínová káva sa pripravuje z bežných kávových zŕn tak,
že sa rôznymi metódami kofeín umelo odstráni.

… brazílski vedci sa usilujú o vyšlachtenie kávovnika, ktorý by neobsahoval kofeín?

Vyšlachtením sa snažia odobrať z kávovníka kľúčový gén pre tvorbu kofeínu. Zatiaľ síce ešte nie je jasné, do akej miery budú tieto zrná z brazílskeho výskumu vhodné na prípravu kávy. Vedci to odhadujú približne na 10 rokov, kým bude možné pripraviť bezkofeínovú kávu prírodne (i keď za pomoci genetickej modifikácie). (informácia je z roku 2017)